Love In Snow

Kráčala som nočným Londýn práve v predvečer štedrého dňa.Určite sa pýtate prečo,však?Prečo nesedím doma pri krbe so svojou rodinou?Pretože žiadnu nemám.Mama ma opustila ako malé dievča a ja som sa ocitla v sirotinci.Keď som mala 18,odišla som odtiaľ a presťahovala sa sem-do Londýna.Londýn bol vždy môj sen a teraz sa mi postupne plní.Ako som tak kráčala, pošmykla som sa na lade,ktorý bol perfektne schovaný pod snehom a spadla na zem.
,,Super,to sa môže stať iba mne"zašomrala som si popod nos a pokúsila sa vstať.Zrazu niekto položil ruku na moje rameno a ja som od strachu nadskočila.
,,Si v poriadku?"spýtal sa ma chalan v mojom veku s kučeravými vlasmi a zelenými očami.
,,Ukáž,pomôžem ti."S jeho pomocou som sa nejako postavila.Oprášila som sa a pozrela naňho.
,,Som Harry"vystrel ku mne ruku.S úsmevom som ju prijala.
,,Jasmin"usmiala som sa.
,,Čo robíš tu vonku v predvečer štedrého dňa?"spýtal sa ma zo zdvihnutým obočím.
,,Som na prechádzke,nevidíš?"odvrkla som mu.Nemala som chuť sa s ním rozprávať a začínala mi byť zima.
,,Nechceš niekam zájsť,na kávu do Starbucks?"usmial sa na mňa žiarivým úsmevom.
,,Je neviem..."začala som koktať.
,,Ale,no ták.Oddýchneš si a zároveň sa zahraješ."Zase ten jeho úsmev.Prosím zastavte ho niekto lebo tu asi omdliem. 
,,Tak dobre"povedala som a chytila sa ho za rameno a vykročila.Šťastie,že kaviareň nebola ďaleko.Ďalšie strápnenie by som asi neprežila.Prišli sme do takmer prázdnej kaviarne a posadili sa za stôl.
,,Čo si dáš?"spýtal sa ma Harry.
,,Asi...ľadové karamelové macchiato"usmiala som sa naňho.Moje obľúbené.
,,Okej,hneď som späť"povedal a o chvíľku sa vrátil i z našimi nápojmi.On si objednal orieškové kapučíno.Hhmm,zaujímavý výber.Dopili sme,zaplatil (chcela som zaplatiť ja,ale donútil ma) a vyšli do tej krutej zimy.
Kráčali sme tichou ulicou,sneh okolo nás poletoval a ani jeden z nás neprehovoril jedno slovo.Kráčali sme až sme sa zastavili pri veľkej a honosnej vile.
,,Tak tu bývam"povedal a pozval ma dnu.Bolo to tam krajšie ako vonku.
,,Páni,máš to tu pekné"skonštatovala som.
,,Myslíš máme"povedal a zdvihol obočie.Počkať "máME".
,,Ty tu nebývaš sám?"
,,Nie,bývam tu so svojimi štyrmi najlepšími kamarátmi a zároveň aj kolegami."Vyvalila som naňho oči.
,,Ty ma nepoznáš?"
,,Nie a mala by som?"
,,No...ja som Harry Styles"povedal a pozrel na mňa.Harry Styles!To je snáď zlý vtip.Ja som v dome 1D a predo mnou stojí jeden člen tejto slávnej kapely?Prosím,štipnite ma niekto.
,,Aha"zmohla som sa iba na toto.
,,Dáš si niečo?"ozval sa z kuchyne,myslím?V tomto dome by som sa poľahky stratila.
,,Nie,ďakujem"zavolala som za ním.
,,Harry.."
,,Noo..."
,,Kde tu máte obývačku?"spýtala som sa nesmelo.On spustil do neuveriteľného rehotu.Po chvíli sa ukľudnil a zaviedol ma tam.Posadila som sa na gauč a on vedľa mňa.Začali sme sa rozprávať,smiali sme sa a kecali o všetkom možnom.Nakoniec sme skončili ja na jeho hrudi a on ískajuc mi vo vlasoch.
,,Som rád,že som ťa stretol"povedal a usmial sa.
,,Aj ja"opätovala som mu úsmev.
,,Jas,od prvej chvíle čo som ťa uvidel,niečo vo vnútri mňa mi hovorilo,že ty si tá pravá.Nevedel som čo robiť,tak som ti pomohol a pozval ťa na kávu.A ver mi,bol som riadne nervózny.Ale teraz nie som.Jas..ja som sa do teba zamiloval a nieje to úlet na jednu noc.Milujem ťa celým mojim srdcom."Počas toho celého mi pozeral do očí,a keď som začal sa ku mne približovať a tesne pred mojim tvárou zastal.Nikto z nás nechcel zrušiť tú malú vzdialenosť medzi nami,ale on to nevydržal a prisal sa na moje pery.Jemne ma pobozkal a odtiahol.Čakal odozvu,ktorá o chvíľu prišla.Vášnivo som ho pobozkala a zašepkala:,,Milujem ťa,Harry.Teraz a navždy."