I Wish 10
Autor: Maggie Rbd
Časť: 10.
Liam
Bože, ja som teda idiot. Ublížil som svojej jedinej láske. Prečo som vliezol do postele s... ňou? Zrazu si okolo mňa obmotala ruky Danielle. Zamračil som sa.
„Ale čo sa mračíš?" štrngla mi po nose prstom.
„Nechaj ma," zamrmlal som a posadil sa.
„Liamko," objala ma zozadu.
„Povedal som ti, nechaj ma!" Teraz som už zavrčal. Vstal som a začal si zbierať veci, ktoré boli porozhadzované po zemi. Obliekol som sa a chcel odísť, keď ma zastavila Daniellina ruka.
„Danielle, nechaj ma. Bol to iba úlet a ja ju milujem. Toto je naposledy čo sa vidíme," povedal som a zadíval sa na ňu. Zahnala sa a z celej sily mi dala facku.
„Si iba obyčajný chudák!" začala na mňa kričať.
„Prečo som si s tebou vôbec začínala?! Nikdy si ma nemiloval, miloval si ju! Vypadni! VYPADNI!!!" Surovo ma vyhodila. Nasadol som do auta a vybral sa domov. Tam sa hneď na mňa vrhol Niall a chytil ma za golier košele.
„Kde si bol??" zrúkol na mňa. Nechápavo som sa na neho pozeral.
„Vonku," odpovedal som.
„Vonku, hej?! Tak čo je toto!" povedal a ukázal na obrazovku TV. Bola tam moja fotka ako odchádzam od Danielle dnes večer. Zbledol som ako stena a nasucho preglgol.
„Videla to?" opatrne som sa ho spýtal.
„Jasné, že to videla. Ty si taký idiot, že nevidíš čo máš. Ona je krásna, mila, talentovaná a ty si totálny debil!" vykričal mi do tváre.
„Kde je?" pokojne som sa spýtal.
„V nemocnici. Keď to videla, omdlela," zavrčal. Ja som sa bez slova zdvihol, že idem za ňou, ale zastavila ma Niallova ruka.
„Nikam nejdeš."
„Ale idem." Chcel som cez neho prejsť, ale znovu ma zastavil.
„Chalani, poďte mi pomôcť!" kričal do útrob domu. Počul som buchot nôh a za chvíľu ma už držali ďalšie dva páry rúk. Vtom sa otvorili dvere a dnu vošiel Louis a Sam a dobre sa bavili. Keď ma uvideli obidvaja stíchli a sam upustila tašku, ktorú mala na rameni.
Niall, pred pár hodinami
Pozeral som sa na monitor a tuho rozmýšľal. Sam vstala s tím, že si ide po vodu. O chvíľku som počul buchot a pozrel sa na chalanov. Tí sa pozreli na mňa a rýchlo sme vystrelili pozrieť sa čo sa stalo. Prišli, no pribehli sme do kuchyne a tam sme našli ležať Sam v bezvedomí.
„Sam!" vykríkol som a pribehol k nej.
„Sam, no ták. Zobuď sa," snažil som sa ju prebrať, ale márne.
„Harry, volaj sanitku. Rýchlo!!!" zvrieskol som naňho. Chudák bol úplne dezorientovaný. Chytil mobil do ruky a začal vytáčať. Zobral som Sam do náručia a znova sam sa ju snažil prebrať. O chvíľku prišli záchranári a brali ju do nemocnice. Zamkol som jej byt a išiel za nimi dole. Nasadli sme do auta a išli do nemocnice. Rýchlo sme vbehli dnu.
„Prosím, práve sem doviezli moju kamarátku Samanthu Jones."
„Počkajte chvíľu," odpovedala mi a pozrela do papierov.
„Oh, áno. Izba číslo 205."
„Ďakujem," poďakoval som jej a vyrazil s chalanmi v pätách. Hneď sme ju našli a otvorili dvere. Ležala na posteli a vedľa nej stál doktor.
„Á, dobrý deň. Vy musíte byť pán Horan, však?"
„Ako ma poznáte?"
„Slečna Samantha sa nám na chvíľku zobudila," povedal a ukázal k posteli.
„Ako jej je?"
„Podstatne lepšie, ale je unavená. Našťastie ju dnes pustíme."
„Ďakujem, pán doktor." Doktor pokynul hlavou a odišiel. Podišiel som k posteli a pritiahol si stoličku. Chytil som ju za ruku a jemne stisol. Odpoveďou mi bol taký istý stisk. Zdvihol som hlavu a na mňa sa usmievala Sam.
„Ako sa cítiš?" spýtal sa Zayn.
„Som trochu unavená, ale inak mi je dobre. Ďakujem," usmiala sa naňho.
„Vraj ťa dnes pustia?"
„Áno, ale neviem presne kedy."
„To nevadí," usmial som sa. Zrazu dnu vošla sestra a vyhnala nás.
„Zavolám vám," počul som ju, keď sa zatvárali dvere.
A/N:
Takže časť je tu. Prepáčte, že tak neskoro, ale nechcelo sa mi. Sľubujem, že možno budem pridávať častejšie. Enjoy, Maggie Rbd
„Ale čo sa mračíš?" štrngla mi po nose prstom.
„Nechaj ma," zamrmlal som a posadil sa.
„Liamko," objala ma zozadu.
„Povedal som ti, nechaj ma!" Teraz som už zavrčal. Vstal som a začal si zbierať veci, ktoré boli porozhadzované po zemi. Obliekol som sa a chcel odísť, keď ma zastavila Daniellina ruka.
„Danielle, nechaj ma. Bol to iba úlet a ja ju milujem. Toto je naposledy čo sa vidíme," povedal som a zadíval sa na ňu. Zahnala sa a z celej sily mi dala facku.
„Si iba obyčajný chudák!" začala na mňa kričať.
„Prečo som si s tebou vôbec začínala?! Nikdy si ma nemiloval, miloval si ju! Vypadni! VYPADNI!!!" Surovo ma vyhodila. Nasadol som do auta a vybral sa domov. Tam sa hneď na mňa vrhol Niall a chytil ma za golier košele.
„Kde si bol??" zrúkol na mňa. Nechápavo som sa na neho pozeral.
„Vonku," odpovedal som.
„Vonku, hej?! Tak čo je toto!" povedal a ukázal na obrazovku TV. Bola tam moja fotka ako odchádzam od Danielle dnes večer. Zbledol som ako stena a nasucho preglgol.
„Videla to?" opatrne som sa ho spýtal.
„Jasné, že to videla. Ty si taký idiot, že nevidíš čo máš. Ona je krásna, mila, talentovaná a ty si totálny debil!" vykričal mi do tváre.
„Kde je?" pokojne som sa spýtal.
„V nemocnici. Keď to videla, omdlela," zavrčal. Ja som sa bez slova zdvihol, že idem za ňou, ale zastavila ma Niallova ruka.
„Nikam nejdeš."
„Ale idem." Chcel som cez neho prejsť, ale znovu ma zastavil.
„Chalani, poďte mi pomôcť!" kričal do útrob domu. Počul som buchot nôh a za chvíľu ma už držali ďalšie dva páry rúk. Vtom sa otvorili dvere a dnu vošiel Louis a Sam a dobre sa bavili. Keď ma uvideli obidvaja stíchli a sam upustila tašku, ktorú mala na rameni.
Niall, pred pár hodinami
Pozeral som sa na monitor a tuho rozmýšľal. Sam vstala s tím, že si ide po vodu. O chvíľku som počul buchot a pozrel sa na chalanov. Tí sa pozreli na mňa a rýchlo sme vystrelili pozrieť sa čo sa stalo. Prišli, no pribehli sme do kuchyne a tam sme našli ležať Sam v bezvedomí.
„Sam!" vykríkol som a pribehol k nej.
„Sam, no ták. Zobuď sa," snažil som sa ju prebrať, ale márne.
„Harry, volaj sanitku. Rýchlo!!!" zvrieskol som naňho. Chudák bol úplne dezorientovaný. Chytil mobil do ruky a začal vytáčať. Zobral som Sam do náručia a znova sam sa ju snažil prebrať. O chvíľku prišli záchranári a brali ju do nemocnice. Zamkol som jej byt a išiel za nimi dole. Nasadli sme do auta a išli do nemocnice. Rýchlo sme vbehli dnu.
„Prosím, práve sem doviezli moju kamarátku Samanthu Jones."
„Počkajte chvíľu," odpovedala mi a pozrela do papierov.
„Oh, áno. Izba číslo 205."
„Ďakujem," poďakoval som jej a vyrazil s chalanmi v pätách. Hneď sme ju našli a otvorili dvere. Ležala na posteli a vedľa nej stál doktor.
„Á, dobrý deň. Vy musíte byť pán Horan, však?"
„Ako ma poznáte?"
„Slečna Samantha sa nám na chvíľku zobudila," povedal a ukázal k posteli.
„Ako jej je?"
„Podstatne lepšie, ale je unavená. Našťastie ju dnes pustíme."
„Ďakujem, pán doktor." Doktor pokynul hlavou a odišiel. Podišiel som k posteli a pritiahol si stoličku. Chytil som ju za ruku a jemne stisol. Odpoveďou mi bol taký istý stisk. Zdvihol som hlavu a na mňa sa usmievala Sam.
„Ako sa cítiš?" spýtal sa Zayn.
„Som trochu unavená, ale inak mi je dobre. Ďakujem," usmiala sa naňho.
„Vraj ťa dnes pustia?"
„Áno, ale neviem presne kedy."
„To nevadí," usmial som sa. Zrazu dnu vošla sestra a vyhnala nás.
„Zavolám vám," počul som ju, keď sa zatvárali dvere.
A/N:
Takže časť je tu. Prepáčte, že tak neskoro, ale nechcelo sa mi. Sľubujem, že možno budem pridávať častejšie. Enjoy, Maggie Rbd
Komentáre
Zverejnenie komentára